Stavovce (Vertebrata)

Tatry
K najprimitívnejšej skupine stavovcov patria kruhoústnice (Cyclostomata). Najdôležitejšími čeľaďami kruhoústnic sú sliznatkovité a minohovité. Kostru majú chrupkovitú, ale nemajú šupiny ani párne plutvy. Ich ústa sú kruhovité, bez čeľustí, prispôsobené na cicanie, vnútri majú rohovinové zuby a drsný jazyk. drsnokožce

Drsnokožce (Chodrichtyes) ako raje a žraloky majú kostru viac chrupkovitú ako kostenú. Telo rají je sploštené, ale piliare, majú štíhle telo ako žraloky a sú vlastne prechodnými formami medzi žralokmi a rajami.

ryby Ryby (Osteichthyes) tvoria jednu z hlavných skupín stavovcov, ktorá je prispôsobná životu vo vode. Sú to čeľustnaté stavovce, ktoré majú plutvové párové končatiny a dýchajú aj v dospelosti žiabrami pripojenými k žiabrovým oblúkom.

obojživelníky Obojživelníky (Amphibia) sú stavovce so žľaznatou kožou a s premenlivou teplotou tela. Rozmnožujú sa vajíčkami, ktoré znášajú do vody, z nich sa vyvíjajú larvy - žubrienky. Dnes existujú len tri rady obojživelníkov: červone, mloky a žaby.

plazy Plazy (Reptilia) sú stavovce s premenlivou telesnou teplotou, dobre prispôsobené životu na suchej zemi. Zrohovatená pokožka na tele vytvára šupiny alebo štítky. Celý život dýchajú pľúcami.

vtáky Dnešné vtáky (Aves) sú dokonale prispôsobené pohybu v povetrí. Zníženie telesnej hmotnosti vtákov je podmienené stavbou kostry, kože, telesným pokryvom - perím a vývojom vzduchových vakov.

Úspešnosť cicavcov (Mammalia) vo vývine živočíchov je podmienená pomerne veľkým mozgom a vyššou inteligenciou. Osídlili prakticky celú zemeguľu a prispôsoblil sa najrozmanitejším životným podmienkam ...