Chriaštele (Ralliformes)
Chriaštele (Ralliformes) je rad, do ktorého patria vtáky rozličného tvaru
a veľkosti, bohato operené, s páperovou vrstvou na celom tele. Krídla majú, okrem
žeriavou, karátke a zaokrúhlené, niektoré druhy stratili schopnosť lietať.
Zobák i mohy sú rozličného tvaru, a to zobák od kratšieho s mierne ohnutou čeľusťou
(drop) až po dlhý, mohutný, klinovitý (žeriavy). Nohy sú kratšie (chriaštele) až po
veľmi dlhé (žeriavy) s holou spodnou časťou holene.
Žijú v hustých bylinných zárastoch vodných rastlín, na stepiach, vzácne v horách. Väčšina nerada lieta a pred nepriateľom sa zachraňuje behom alebo ukrývaním sa.
Žeriavovité (Gruidae) sú veľké, dlhonohé, dôstojne kráčajúce vtáky s dlhým krkom. Hoci každý druh žeriavov vedie odlišný spôsob života, všetky budujú hniezdo na zemi z kôpky konárov a hliny, v močaristých alebo nížinných krajoch. Znášajú do neho dve, zriedka tri vajíčka.
Žeriav popolavý (Grus grus) je veľký vták podobný bocianovi (115 cm) s dlhými nohami, dlhým krkom a pomerne dlhým, klinovitým zobákom. V strednej Európe sa vyskytujú pri jarnom a jesennom ťahu, nehniezdiacie exempláre niekedy aj v lete.
Pozri ďalšie rady:
Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Vtáky (Aves)
Rad: Chriaštele (Ralliformes)