Hlodavce (Rodentia)

Burunduk bralový Hlodavce (Rodentia) predstavujú najpočetnejší rad cicavcov, v súčasnosti žije na Zemi 1730 druhov, z toho v strednej Európe 28 druhov.

Vevericovité (Sciuridae) predstavujú veľkú čeľaď hlodavcov, ktorú môžeme podľa spôsobu života jednotlivých príslušníkov rozdeliť na skupinu stromových veveríc a skupinu zemných veveríc. Vevericovité hlodavce sa vyznačujú dlhým, zvyčajne chlpatým chvostom a pomerne veľkými očami. Rozšírené sú po celom svete okrem Austrálie. Stromové veverice, ktoré môžeme označiť aj ako veverice pravé, sú rozšírené po celej Európe, sev. Ázii a Severnej Amerike. Ich zástupcom je naša veverica obyčajná (Sciurus vulgaris). V prímestských lesoch žije skoro ako krotké zviera.

Svište (Marmota spp.) sú vysokohorské hlodavce, ktoré sa vyznačujú silnými hrabavými pazúrmi a svojráznym spôsobom života. Nájdeme ich v strednej Európe, sev. Ázii a v Severnej Amerike. Najznámejším aj u nás žijúcim druhom je svišť vrchovský (Marmota marmota).

Sysle sú menšie štíhle hlodavce s krátkymi ušnicami a s krátkym chvostom. Spôsobom života patria do skupiny zemných veveríc a ako ostatné aj ony prenikavo hvízdajú, keď vidia približovať sa nepriateľa. Dokážu výborne hrabať.

Poletušky (Petauristinae) sú vevericovité hlodavce, ktoré majú po celej dĺžke bokov tenkú, srsťou zarastenú blanitú obrubu, ktorá im spája predné a zadné končatiny. Keď roztiahnu nohy, blana sa napne a slúži ako padák.

Bobry (Castor spp.) patria k najväčším hlodavcom. Sú to mocné, územčisté vodné zvieratá so širokou hlavou a širokým, ploským a na konci šupinatým chvostom, dobre prispôsobené životu vo vode. Od koreňa chvosta po hlavu sú 1 m dlhé a vážia do 30 kg. Živia sa vodnými rastlinami, no najdôležitejšou potravou je pre ne kôra stromov, mladé konáriky a výhonky. Stromy ohlodávajú pri zemi dookola silnými dlátovitými rezákmi. Z konárov stavajú hrádze i svoje obydlie - "bobrie kopce". Po zemi sa pohyuje veľmi ťarbavo, pri plávaní mu z vody vyčnievajú iba nozdry.

Hraboše (Microtinae) sú hlodavce, ktoré žijú na severnej pologuli. Živia sa trávou, hľuzami a korienkami. Samička sa okotí ročne asi 15 ráz a máva po 3 až 11 mláďat. Hraboš poľný (Microtus arvalis) pri premnožení ničí veľkú časť úrody a rytím devastuju pôdu.

Chrčky (Cricetinae) sú pomerne veľké, zavalité, krátkonohé hlodavce. Majú veľké lícne kapsy a dvojdielny žalúdok. Najznámejším zástupcom je ježomyš chrček obyčajný (Cricetus cricetus).

Myši (Murinae) ako malé hlodavce sú známe pre svoju dotieravosť. Žijú v domácnostiach, na zemi, ba aj pod zemou. Živia rastlinnou potravou, ovocím, niektoré požierajú aj hmyz a mäso. Majú veľké uši a oči a dlhý holý chvost. Potkany majú veľmi vysokú reprodukčnú schopnosť, takže sa vedia veľmi rýchlo premnožiť. Sú schopné prispôsobiť sa veľkému množstvu rozličných životných podmienok a živiť sa akoukoľvek potravou.

Ondatra pižmová (Ondatra zibethica) je významným druhom hrabošov. Bola začiatkom nášho storočia dovezená zo Severnej Ameriky a rýchlo sa rozšírila po celej Európe. Nutria riečna (Myocastor coypus). Tento statný, hnedastý, vyše metra dlhý vodný cicavec s okrúhlym chvostom váži asi 8 kg. Ako vynikajúci plavec žije v močiaroch a riekach Južnej Ameriky.

Lumíky sú malé hrabavé hlodavce výzorom a správaním podobné chrčkom. Žijú v severných polárnych oblastiach, v tundrách a vo vysokých severských horách. Živia sa prevažne zelenými bylinami a trávami, machom, lišajníkmi a kôrou. Sú čulé aj v zime pod snehom. Dokážu sa veľmi premnožiť. Veľká populácia lumíkov dokáže úplne žničiť rastlinstvo, takže sa musia zanedlho sťahovať za potravou. Ich cesta väčšinou končí vo väčšom jazere alebo v mori, ktoré sa snažia preplávať.

Plchy (Glis spp.) majú hustú srsť a dlhý zarastený chvost. Väčšina prespáva ďeň v úkryte.

Dikobrazy sú veľké hlodavce, ktoré majú väčšinu chlpov premenenú na dlhé pichliače, ktoré držia v koži nie príliš silno. Zvlášť dlhé ostne má dikobraz európsky Hystrix cristata, ktorý žije v juhovýchodnej Európe, v se. Afrike a v Ázii. Cez deň odpočíva v dlhých chodbách, ktoré si vyhrabáva v zemi, v noci vychádza a behá za potravou.

Činčily (Chinchilla spp.) majú dlhý chlpatý chvost a telo majú pokryté neobyčajne mäkkou, hodvábnou, striebrosivou srsťou. Obývajú juhoamerické Andy. Žijú v norách a puklinách skál, často až 3000 m nad morom. Chovajú sa kvôli krásnej kožušine.

Pozri tiež:  

Vajcorodce
Vačkovce
Hmyzožravce
Netopiere
Letuchy
Slabozubce
Hrabáče
Hlodavce
Dvojitozubce
Plutvonožce
Veľryby
Sirény
Mäsožravce
Chobotnatce
Nepárnokopytníky
Párnokopytníky
Primáty

Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Cicavce (Mammalia)
Podtrieda: Živorodce (Theria)
Nadrad: Placentovce (Eutheria, Monodelphia)
Rad: Hlodavce (Rodentia)