Mäsožravce (Carnivora)
Mäsožravce (Carnivora) majú pevnú kostru, na končatinách sú ostré pazúry.
Kľúčne kosti chýbajú alebo sú zakrpatené. Chrup je heterodontný, rezáky sú ostré a malé,
očné zuby sú veľké a ohnuté. Posledný čreňový zub v hornej čeľusti a prvá stolička v
dolnej čeľusti sú najsilnejšie a nazývajú sa trháky. Mäsožravce majú dobre vyvinutý
sluch a čuch. Majú pachové žľazy. Sú väčšinou celkom odkázané na mäsitú potravu.
Stvabou tela a veľmi vyspelou nervovou činnosťou sú dobre prispôsobené potrebe chytať
živú, často veľmi opatrnú a rýchlo korisť.
Cibetovité (Viverridae) sú mäsožravé malé šelmy starobylého pôvodu. Majú dlhé tenké telo a krátk nohy, niektoré druhy majú vtiahnuteľné pazúry. Živia sa myšami, vtákmi a rôznymi malými cicavcami. Sú rozšírené najmä v Afrike a Indii. Väčšina druhov má pachovú análnu žľazu, ktorá produkuje páchnucu hustú tekutinu. K cibetovitým patrí napríklad mungo indický (Mungos mungo), ktorý dokáže premôcť aj kobru. Hyenovité (Hyaenidae) sú výlučne zdochlinožravé, psov pripomínajúce zvieratá s neobyčajne silnými trhákmi, schopnými rozdrviť aj hrubé kosti. Majú veľkú hlavu a mocné šijové svaly, čo im umožnuje vliecť aj ťažké zdochliny. Najväčším druhom je hyena škvrnitá (Hyaena crocuta). Je asi 1,3 metra dlhá a na jasnohnedej srsti má tmavé škvrny. Žije v strednej a južnej Afrike. Medvedíkovité (Procyonidae) sú rozšírené takmer po celej Amerike, od Kanady až po Panamu. Najznámejší druh je mevedík čistotný (Procyoun lotor), ktorý má na sivožltom chvoste viač čiernohnedých obručí. Medvedíky žijú zvyčajne blízko vody a majú zvláštny zvyk umývať potravu pred zjedením. Živia sa rybami, žabami, rakmi, hmyzom, ovocím aj malými cicavcami.
Patria sem aj ďalšie čeľade: Pozri tiež:
|