Nepárnokopytníky (Perissodactyla)

Mulica Nepárnokopytníky (Perissodactyla)

Tapírovité (Tapiridae) patria medzi najstaršie cicavce. Stredne dlhými, silnými nohami a chobotovite predĺženou vrchnou gambou pripomínajú malé slony.

Nosorožcovité (Rhinocerotidae) sú veľké zvieratá s jedným, prípadne dvoma rohmi na vrchu nosa. Telo majú pokryté hrubou pancierovitou kožou, ktorá zarastá riedkou srsťou, nohy majú hrubé a krátke. Nosorožce vážia až 2 tony. Nosorožec ostrorohý (Diceros bicornis) má na nose dva rohy, z ktorých predný je dlhší. Vyčnievajúca horná pera slúži nosoržcom pri spásaní trávy a obhrýzaní konárov. Rozšírené sú od Sahary smerom na juh. Zvyčajne vídať pár s mláďaťom, ktoré ostáva s rodičmi, kým nedorastie aspoň na polovičnú veľkosť dospelých. Samce nosorožce ostrorohého bývajú až 3,4 metra dlhé a okolo 1,6 metra vysoké.

Koňovité (Equidae). Kôň domáci (Equus caballus) bol domácim zvieraťom už u Indoeurópanov, s nimi sa dostal do Indie už okolo roku 2000 pred naším letopočtom. Jeho rozličné rasy boli vyšľachtené z viacerých divých foriem.

Mulice sú krížence samca somára s kobylou. Keď sa kríži žrebec so somáricou, krížence sa nazývajú muly. Oba krížence zdedia čo do postavy viac z matky, kým povahovo naopak. Mulice bývajú veľké ako kôň, ale sú oveľa vytrvalejšie a skromnejšie. Krížence sú neplodné.

Zebra Zebry pokladáme za najpôvodnejšie divé kone. Sú čierno-bielo pruhované a žijú v Afrike, kde často tisíckusové čriedy spásajú trávnaté planiny blízko vody. Zebra vrchovská (Equus zebra) žije v hornatých oblastiach Južnej Afriky, zvyčajne v malých čriedach. Bývajú potravou levov. U nás ju nájdeme v ZOO.

Pozri tiež:  

Vajcorodce
Vačkovce
Hmyzožravce
Netopiere
Letuchy
Slabozubce
Hrabáče
Hlodavce
Dvojitozubce
Plutvonožce
Veľryby
Sirény
Mäsožravce
Chobotnatce
Nepárnokopytníky
Párnokopytníky
Primáty

Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Cicavce (Mammalia)
Podtrieda: Živorodce (Theria)
Nadrad: Placentovce (Eutheria, Monodelphia)
Rad: Nepárnokopytníky (Perissodactyla)