Netopiere (Chiroptera)
Netopiere (Chiroptera) sú jediné cicavce, ktoré vedia lietať.
Krídla tvorí tenká kožovitá blana - patágium, ktorá je napätá medzi predĺženými prstami
predných končatín a vzadu sa upína na nohy a chvost. Okrem studených polárnych
oblastí sú rozšírené po celom svete, najhojnejšie sú v trópoch.
Netopiere majú rýchlu látkovú výmenu, preto musia denne zožrať veľké množstvá hmyzu. Ako súmračné zvieratá sa pri love orientujú pomocou echolokácie. Cez deň spia zavesené dolu hlavou v najrôznejších úkrytoch, v jaskyniach, banských šachtách alebo na povalách či v dutinách stromov. Dnes predstavujú hneď po hlodavcoch najpočetnejší rad zahrňujúci asi 1000 druhov, v strednej Európe žije 20 druhov netopierov. Mnoho druhov prezimuváva v teplejších oblastiach.
Hmyzožravé netopiere sú zvyčajne malé, patia v nim napr.
podkováče (Rhinolophus spp.),
ucháče (Plecotu spp.)
a večernice (Vesperlilionidae), žijúce aj u nás.
Netopier rybár (Noctilio leporinus), rozšírený v Strednej a Južnej Amerike, má predĺžené prsty a pazúry, ktorými chytá malé ryby pri hladine. Iné netopiere, napr. netopier dlhonosý (Leptonycteris nivalis), sa živia nektárom a peľom kvetov.
Krv cicajúce netopiere ako desmond červený (Desmodus rotundus) sú rozšírený po Strednej a Južnej Amerike. Živia sa krvou veľkých cicavcov, napr. hovädzieho dobytka tak, že ostrými rezákmi prehryzú v koži malú ranku, potom hrubým jazykom a zvláštnym žliabkom na spodnom pysku cicajú vytekajúcu krv.
Pozri tiež:
|
Vajcorodce Vačkovce Hmyzožravce Netopiere |
Letuchy Slabozubce Hrabáče Hlodavce |
Dvojitozubce Plutvonožce Veľryby Sirény |
Mäsožravce Chobotnatce Nepárnokopytníky Párnokopytníky Primáty
|
Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Cicavce (Mammalia)
Podtrieda: Živorodce (Theria)
Nadrad: Placentovce (Eutheria, Monodelphia)
Rad: Netopiere (Chiroptera)