Spevavce (Passeriformes)
Spevavce (Passeriformes) sú v počte druhov najväčším radom vtákov.
S tým súvisí ich veľká morfologická variabilita a veľkostné rozdiely. Vyznačujú sa
bohatým operením, žijú zväčša na stromoch, niektoré druhy však trvale aj na zemi.
Charakteristická je pre ne schopnosť spievať. Hniezdia v bútľavých stromoch i v
dierach v zemi, niektoré si robia zložité hniezda. Mláďatá sa liahnu slepé a holé,
preto sú odkázané na starostlivosť rodičov. Rad spevavcov zahŕňa asi 3990 druhov.
Krkavcovité (Corvidae) sú veľké, mocné vtáky, patriace medzi najväčšie spevavce. Majú pomerne veľký a mocný zobák, rovnako veľké a silné majú aj nohy. Havran čierny (Corvux frugileus) sa od svojich príbuzných líši štíhlejším telom, predĺženým zobákom a pomerne dlhými krídlami. Jeho areál je obmedzenejší ako areál vrán. Pracidelne zimuje v našich krajoch, pričom narobí veľa škody chytaním drobnej zveri a vtáctva. K havraním kŕdľom sa často pridáva kavka obyčajná (Corvus monedula).
Krkavce sú najväčšie druhy čeľade krkavcovitých (Corvidae). Rozšírené sú po celej zemeguli. Zajväčším zástupcom v Európe je krkavec čierny (Corvus corax).
Straky (Pica spp.) sa veľmi podobajú vranám, no chvost majú dlhší ako telo. Telo pokrýva biele a čierne perie s kovovým leskom. V Európe je rozšírená straka obyčajná (Pica pica).
Sojky patria tiež do čeľade krkavcovitých, sú však oveľa krajšie sfarbené ako krkavce a majú slabší zobák a nohy.
Vlhovité (Oriolidae) sú dlhokrídle spevavce prevažne žlto sfarbené. Žijú v Afrike, Ázii, na indnézkych ostrovoch, v Amerike sa nevyskytujú. V Európe žije jeden druh - vlha obyčajná (Oriolus oriolus). Je to sťahovavý vták, živí sa hmyzom, najmä húsenicami.
Pozri ďalšie rady:
Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Vtáky (Aves)
Rad: Spevavce (Passeriformes)