Vajcorodce (Prototheria)

Ježura krátkonohá Vajcorodce sú malou skupinou cicavcov, ktoré sú rozšírené v Austrálii a blízkych ostrovoch.

S plazmi a vtákmi majú viacero spoločných znakov: v kostre majú vivynutú krkavčiu kosť, zobákovité čeľuste a majú kloaku. Znášajú vajcia a majú nižšiu telesnú teplotu, ktorá kolíše medzi 26 až 35 stupňou Celzia. Telo však majú porastené hustou srsťou, majú mliečne žľazy, bránicu, červené krvinky sú bezjadrové a v strednom uchu majú tri sluchové kostičky. Vajcia vajcorodcov sú bohaté na žĺtok. Vývod mliečnych žliaz nie je zoskupený do mliečnych bradaviek, ale vyúsťuje rozptýlene na mliečnych plôškach brucha.

Rad: Vtákozobce (Monotremata), patria sem čeľade ježurovité (Echidnidae) a vtákopyskovité (Ornithorhynchidae).

Vtákopysk divný (Ornithorhynchus anatinus) je vajcorodý cicavec, ktorý podľa všetkého vajcia nielen znáša, ale ich aj vysedí. Samica vtákopyska nemá na bruchu vrecko akko vreckaté cicavce, preto znáša vajcia do pelecha, ktoý má na brehu vodného toku a tu zohrieva a kŕmi svoje mláďatá. Vtákopysk býva okolo 60 cm dlhý a je nápadný širokým zobákom podobným kačaciemu.

Ježurovité (Echidnidae) sú vajcorodé cicavce žijúce na Novej Guinei, v Austráli a Tanzánii. Majú ťarbavé, pichliačmi zarasteé telo a úzky, rúrkovitý "zobák". Znáša vajcia, ale mláďatá živia produktom mliečnych žliaz na materskom tele, ktoré vyúsťujú do vrecka na bruchu. Ježury v ňom istý čas opatrujú vajcia, neskôr aj mláďatá, kým sa im nevyvinú pichliače.

Pozri tiež:  

Vajcorodce
Vačkovce
Hmyzožravce
Netopiere
Letuchy
Slabozubce
Hrabáče
Hlodavce
Dvojitozubce
Plutvonožce
Veľryby
Sirény
Mäsožravce
Chobotnatce
Nepárnokopytníky
Párnokopytníky
Primáty

Podkmeň: Stavovce (Vertebrata)
Trieda: Cicavce (Mammalia)
Podtrieda: Vajcorodce (Prototheria)